Modifikovaný škrob a trávenie
Modifikovaný potravinársky škrob sa vyrába fyzikálnou, enzymatickou alebo chemickou úpravou škrobu, aby sa zmenili jeho prirodzené vlastnosti. V tomto prípade modifikovaný neznamená nevyhnutne geneticky modifikovaný, avšak niektoré modifikované škroby sú pravdepodobne vyrobené z geneticky modifikovaných zložiek.
V potravinárskom priemysle sa vyrába stále viac rôznych výrobkov a s natívnym škrobom si akosi už nevystačíme. V dnešnej dobe potrebujeme, aby nám škrob napr. niečo zahustil už pri nízkej teplote alebo aby zahustenie vydržalo dlho stabilné. Preto sa používa v potravinách, ktoré sa propagujú ako "instantné". Ďalšou možnosťou využitia je v potravinách, pri ktorých chceme aby udržali viac vody, alebo aby sa z nich neuvoľňovala tekutina pri skladovaní. Toto bežný škrob mnoho krát nedokáže. Preto sa škrob MODIFIKUJE = UPRAVUJE.
Bežným typom používaného modifikovaného škrobu je oktenyl-sukcinovaný anhydrát alebo oktenyl-sukcinovaný škrob, ktorý sa vyrába esterifikáciou škrobu s bezvodou kyselinou oktenyl-sukcinátovou ( Taherian et al., 2008 ). Po modifikácii je výsledný oktenyl-sukcinovaný anhydrát príkladom amfifilného polysacharidu alebo hydrofóbne modifikovaného škrobu ( Chanamai a McClements, 2002; Taherian et al., 2006).
V poslednom čase pribúdaju správy o nepriaznivých účinkoch potravín, ktoré obsahujú modifikovaný škrob. Bežné reakcie hlásené dospelými, ktorí zistili, že netolerujú modifikovaný potravinový škrob, zahŕňajú alergie, bolesti hlavy, hnačku, nadúvanie, iné formy tráviacich ťažkostí, únavu a ďalšie. Niekedy tieto príznaky vznikajú pri potravinách, ktoré spotrebitelia vnímajú ako zdraviu prospešné, ako je napríklad "zdravý" jogurt bez cukru. Jedna webová stránka (isitbadforyou.com alebo IIBFY) dáva modifikovanému potravinovému škrobu Nutri-Score "F" a uvádza búšenie srdca, bolesť na hrudníku a prírastok hmotnosti. Webová stránka tiež uvádza, že chemikálie používané na modifikáciu škrobov (v prípade chemickej modifikácie) predstavujú samy o sebe zdravotné ohrozenie.
Koncom 90. rokov skupina univerzitných výskumníkov bila na poplach ohľadom prítomnosti modifikovaného škrobu v potravinách zameraných na dojčatá a malé deti. Títo výskumníci opísali účinky modifikovaných škrobov nielen na absorpciu živín, potenciál hnačkových symptómov a možný negatívny vplyv na gastrointestinálnu flóru. Tiež naznačili, že primnosť modifikované škrobu by mohol byť zapojený do vzniku Crohnovej choroby a mohol by mať toxické, mutagénne a karcinogénne účinky. Na týchto negatívnych učinkoch sa možu podieľať aj chemikálie používané na modifikáciu škrobu.
V roku 2001 jeden z tých výskumníkov spolupracoval na štúdii, ktorá ukázala, že modifikovaný škrob v detskej výžive vytvára riedku stolicu, ktorá sa umocňuje, keď sa konzumuje spolu so sorbitolom a fruktózou.
GMO A MODIFIKOVANÝ ŠKROB
Mnoho modifikovaných škrobov pochádza z kukurice. Vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť, že kukurica je GMO, modifikované škroby by sa preto mali považovať za potenciálnu zložku GMO.
Pár výňatkov z Bulletinu potravinárskeho výskumu (Bulletin of Food Research) Roč. 41, 2002:
V študii sa zisťoval dôkaz geneticky najrošírenejšej modifikovanej kukurice s názvom Bt 176 v potravinách za pomoci PCR metódy. Pestovanie tejto kukurice je schválené v krajinách E.U. Tento typ modifikovanej kukurice bol vyrobený tak, že do genómu rastliny bol vložený cudzi gén (cryIA (b)) pochádzajúci z Bacillus thuringiensis (baktéria). Takto obohatená rastlina je schopná pri expresii génu cryIA(b) vytvárať δ–endotoxín, ktorý je toxický pre larvy niektorých druhov hmyzu a to najmä voči vijačke kukuriènej (Ostrinia nubilatis), ktorá spôsobuje veľké škody na úrode. Zároveň bol do kukurice Bt 176 vložený gén "bar" ktorého expresia zabezpečuje rastline rezi stenciu voči herbicídu glufosinátu.
Výsledok študie potvrdzuje prítomnosť GMO kukurice Bt 176 na uzemii Slovenskej republiky už od roku 2001 (Alena Štefanivieivá,Tomáš Kuchta,Peter Siekel 2002).
Zdroj: pribehypotravin.sk, Bulletin potravinárskeho výskumu (Bulletin of Food Research) Roè. 41, 2002, è. 1, s. 31−40
Foto: pexels.com